Slovo autora
Keď som sa v roku 1994 prvýkrát stretol s misionármi MSC, meno ich zakladateľa mi bolo úplne neznáme. O rok neskôr som cestoval do francúzskeho mesta Issoudun, v ktorom som sa zúčastnil na duchovnom programe pod názvom: Týždeň života ako rodina otca Julesa Chevaliera. Išlo o stretnutie komunity Misionárov Najsvätejšieho Srdca a ich spolupracovníkov: kňazov, sestier a laikov z celého sveta. Práve v tomto meste prežil otec zakladateľ 30 rokov svojho života. Na vlastné oči som tak mohol vidieť miesta, na ktorých kedysi žil a pôsobil Jules Chevalier, zakladateľ MSC.
Skoro všetky miesta, ktoré vo svojej práci spomínam, som osobne navštívil. Či už to bol misijný dom, bazilika, fara, dom, v ktorom zomrel, krypta, v ktorej je pochovaný, ale tiež aj arcibiskupské sídlo v Bourges i Paray-le-Monial, miesta tak veľmi späté s jeho osobou a najmä s úctou k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorej horlivým šíriteľom bol počas celého svojho života.
Vo svojom krátkom diele chcem poukázať na motívy, ktoré ho priviedli ku kňazskému povolaniu a k založeniu misijnej komunity v neľahkom období antiklerikalizmu a náboženskej ľahostajnosti, v ktorej sa Francúzsko nachádzalo počas jeho života (1824-1907).
Keďže v slovenskom jazyku vyšlo zatiaľ len jediné dielo o Julesovi Chevalierovi, ktoré je prekladom francúzskeho originálu od J. Tostaina, čerpám najmä z materiálov v angličtine, z ktorých vyniká dielo Chevalierovho spolupracovníka Charlesa Piperona MSC z edície Fontes MSC a kniha od biskupa E.J Cuskellyho MSC. Okrem slovenskej verzie Tostaina som v niektorých častiach uprednostnil anglickú verziu, ktorá sa mi zdá presnejšia a navyše poskytuje aj informácie ktoré sa v slovenskej verzii nenachádzajú. Veľmi vzácnym prameňom sú osobné poznámky otca zakladateľa, ktorých publikovanie nemal v pláne a množstvo listov či iných kvalitných poznámok a komentárov najmä od archivára MSC J. Bertoliniho. Pre lepšie pochopenie historických premien vo Francúzsku čerpám z cirkevných dejín od prof. Viliama Judáka a ostatných dostupných publikácií.
Mgr. Ladislav Moravčík